Astropozorovanie

Aktualizácia

Vlastné pozorovanie

Atlas oblohy

Moje vybavenie

Pozorovacie stanovisko

O autorovi

Odkazy

Návštevná kniha

Lacerta, Lacertae, Lac

Jaštericu zaviedol vo svojom hviezdnom atlase, ktorý vyšiel až po jeho smrti v roku 1690 Jan Hevelius /1611-1687/ . Definitívne tak ukončil snahy kartografov umiestniť do tejto časti oblohy súhvezdia na počesť francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV či pruského panovníka Friedricha II Veľkého.

Nevýrazné menšie súhvezdie severnej oblohy ležiace na okraji Mliečnej cesty medzi Labuťou, Pegasom, Cefeom a Andromédou. Severná časť je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárna, najjužnejšia až pre severnú Európu. Jašterica vrcholí o polnoci koncom augusta v zenite. Na oblohe zaberá 0,061 sr. Obsahuje 35 hviezd zdanlivej jasnosti do 6^m. 

mapa súhvezdia Jašterica, hviezdy do 8^m, deepsky do 10^m

Zaujímavé hviezdy

α Lac - najjasnejšia hviezda dosahuje zdanlivú jasnosť 3,77^m.

8 Lac - Struve 2922, má tak veľa spoločníkov, že by mohla byť klasifikovaná ako chudobná otvorená hviezdokopa, než iba nejaká viacnásobná hviezda. Štyria tesný spoločníci, všetko biele či bledomodré zložky ležia v oblasti 82" od hlavnej hviezdy. Ďalší leží 336" ZJZ. V oblasti sa takisto nachádzajú hviezdy 13-14^m. Na dostatočné vychutnanie vzhľadu je potrebný aspoň 200 mm ďalekohľad.

Struve 475 - pekná nerovnako jasná dvojhviezda /6,8 a 10,8^m/. Jasnejšia hviezda má bielu farbu, slabší sprievodca ležiaci v odstupe 15,5" je modrastý. Hneď juhozápadne leží slabší pár dvoch zložiek.

Struve 2876 - pekná dvojhviezda tvorená bielou /7,8^m/ a modrou zložkou /9,3^m/. Ležia v odstupe 11,8". Dobre ich rozlíši 100 mm ďalekohľad.

Struve 2894 - dvojhviezda, pekný farebno kontrastný pár žltej a modrej zložky. Prvá dosahuje jasnosť 6,1^m, druhá 8,3^m. Ležia vo vzájomnej vzdialenosti 15,6".

Struve 2902 - viacnásobná hviezda, jasnejší 6,4" tesný pár pozostáva zo žltej /7,6^m/ a bielej zložky /8,5^m/. Druhý pár leží severovýchodne a pozostáva z dvoch zložiek jasnosti 12,1^m a 12,9^m v odstupe 5". V tom istom zornom poli sú ďalšie dva páry. Jeden v tesnejšom, druhý v širšom odstupe. Na preskúmanie okolia by sa hodil ďalekohľad s priemerom objektívu 150 mm.

Herschel 975 - široký /51"/, nerovnako jasný pár. Tvorí ho biela zložka 5,6^m a bledomodrý sprievodca 9,5^m.

Deep-sky objekty

NGC 7209 - otvorená hviezdokopa /7,7^m/ na rozhraní s Labuťou. Obsahuje 100 hviezd s jasnosťou v rozpätí 8,5^m až 12^m. Vzdialená je 4 300 svetelných rokov. Ako objekt ju môžeme zazrieť 6 cm ďalekohľadom. V 200 mm ďalekohľade je to veľká, ale nepravidelne roztrúsená skupina 75 hviezd. K identifikácii nám môže pomôcť hviezda 5. magnitúdy, ktorá leží kúsok severne od nej. V ďalekohľade s priemerom objektívu okolo 300 mm sa pridá ešte 25 ďalších hviezd, z ktorých je väčšina 11-12^m objektami. Hviezdokopa nie je príliš koncentrovaná, ale jej členovia sú nahromadený v krátkych reťazcoch a niekoľko trojhviezd môže byť viditeľných v jej východnej časti.

NGC 7243 - otvorená hviezdokopa svojou jasnosťou 6,4^m pozorovaná triédrami, obsahuje asi 40 hviezd. Je vzdialená 2 600 svetelných rokov. V 200/250 mm ďalekohľade je veľkou, ale nepravidelnou kopou skladajúcou sa z piatich drsných skupín hviezd ohraničenou v oblasti polkruhu. Hviezdokopa sa vyníma v bohatom hviezdnom poli, pričom jej severovýchodná a juhozápadná koncentrácia je najnápadnejšia. V ešte väčšom ďalekohľade napočítame cez 75 hviezd, prevažne jasnosti 9^m a slabších, ktoré sú prevažne usporiadané v nepravidelných zhlukoch. Blízko centra leží nápadná dvojhviezda Struve 2890, ktorú tvoria dve zložky 9^m v odstupe 9". Iný nápadný, podobný pár leží hneď juhozápadne. Ďalších 40 hviezd je rozhádzaných severne a východne od hviezdokopy.

NGC 7245 - pekná, ale slabšia otvorená hviezdokopa jasnosti 9^m, je bohatou kôpkou 40 hviezd jasnosti 13^m a slabšími. Zaujímavou sa stáva v 250 mm ďalekohľade. Väčší ďalekohľad ich zobrazí ako peknú koncentráciu na pozadí ešte slabších hviezd, ktoré v istom momente blikajú a vzápätí sa opäť strácajú. Centrálna časť je značne koncentrovaná. K identifikácii tejto OH nám môže poslúžiť jedna hviezda 9^m na východnom rozhraní. Po západnej a JJV strane leží takisto niekoľko hviezd 11^m.

BL Lacertae - zvláštny objekt kedysi považovaný za perkuliárnu premennú hviezdu, ktorý je od roku 1968 považovaný za objekt podobný kvazaru, aktívnemu jadru veľmi vzdialenej eliptickej galaxie. Nachádza sa ďaleko za našou Galaxiou a podľa neho je pomenovaná celá trieda objektov - známe pod skratkou "BL Lacs". Tieto objekty dokážu zmeniť svoju jasnosť o 2. magnitúdy v priebehu jedného dňa. Energiu pravdepodobne získavajú z mohutných čiernych dier umiestnených v ich vnútri. Vzhľadom na ich obrovskú vzdialenosť sú však veľmi slabé. Samotný objekt BL Lacertae nebude nikdy jasnejší ako 13. magnitúda a nie je ľahké ho vyhľadať. Jeho jasnosť sa pohybuje v rozpätí medzi 13^m a 16,1^m. Vizuálne vyzerá ako bežná slabá hviezda a na pohľad nie je ničím zaujímavý. Objekty BL Lac vznikali na začiatku nášho vesmíru. Dnes ich poznáme už niekoľko desiatok. Od kvazarov sa okrem zmien jasnosti líšia tým, že nemajú spektrálne čiary.

Tabuľka

© 2003-2004